Valaská

Valaská leží v Horehronskom pohorí na južnom výbežku Nízkych Tatier a v Slovenskom rudohorí. Nadmorská výška v strede obce je 473 m n. m., v chotári 470-1271 m n. m.

Názov obce: Valaská
Dátum vzniku: 01.07.1973
Prvá písomná zmienka: 1470

Na území obce sa našli pozostatky žiarového hrobu lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej. Obec sa spomína od roku 1528. Názov obce sa postupne menil z Vlachfalwa (1528), Walachosch Dorf (1547), Wallachisches Dorf (1563), Valachorum villa, Walaska (1673) až na dnešný názov Valaská; maďarsky Garamolaszka. Vznikla na Ľupčianskom hradnom panstve, pravdepodobne je však totožná s Togarthom. V 15. storočí ju dosídlili valasi. V roku 1828 mala obec 108 domov a 814 obyvateľov, ktorí sa pôvodne zaoberali chovom oviec a dobytka, v 18.-20. storočí pracovali prevažne v okolitých pílach a železiarňach. V roku 1926 premiestnili z Podbrezovej na Piesok výrobu tupozváraných plynových rúr. Robotníci dochádzali z okolitých obcí a bývalých banských, hutníckych a uhliarskych osád. V rokoch 1945-1965 bolo vo Valaskej vybudované nové sídlisko.
Lucha sa spomína od roku 1405, keď Žigmund daroval breznianskemu farárovi desiatok z tejto obce. Zdá sa že ide o lokalitu na mieste dnešnej Valaskej.
Piesok je miestna časť, ktorá do roku 1883 patrila k Hroncu, vznikla koncom 18. storočia okolo závodu, patriaceho k hrončianskemu železiarskemu komplexu. V roku 1789 tu postavili hámor na výrobu tyčového železa so 4 vyhňami, ktorý bol v roku 1847 prebudovaný na valcovňu s 2 valcovacími traťami. Valcovňa bola po roku 1859 jednou z troch najväčších v podniku. Pamätný je veľký štrajk piesockých a podbrezovských robotníkov v máji 1870.
Togarth sa spomína od roku 1424 ako poddanská obec Ľupčianskeho panstva, totožná s dnešnou Valaskou.