Šumiac

Šumiac leží vo východnej časti Horehronského podolia na úpätí Nízkych Tatier na náplavovom kuželi. Nadmorská výška v strede obce je 880 m n. m., v chotári 710 – 1946 m n. m. Najväčšiu časť chotára vyplňuje chrbát horskej skupiny Kráľovej hole – Orlová (1841 m n.m.), Stredná hoľa (1877 m n.m.) a Kráľova hoľa (1948 m n.m.). Ich dlhé chrbty strmo klesajú do úvalu, ktorý sa rozkladá ako plošina, mierne sklonená k rieke Hron.

Obec založili v 15. storočí na valaskom práve, listinne je doložená z roku 1573. Názov obce sa postupne menil z Schvmecz (1573), Seömecz (1643), Sumiacz (1647), Sumjacz (1773) až na dnešný názov Šumiac; maďarsky Sumjác. Patrila Muránskemu hradnému panstvu, spravovali ju dedičný richtári. Obyvatelia sa zaoberali pôvodne chovom oviec a dobytka, neskôr aj spracovaním dreva, predajom dosák a šindľov. Bola tu píla a sklárska huta. V roku 1686 obec populačne poklesla, pretože množstvo obyvateľov ušlo pre poplatky, ktorými ich zaťažovali prechádzajúce vojská. V 19. storočí bola v osade Červená Skala v prevádzke coburgovská železiareň s vysokou pecou. V roku 1828 mal Šumiac 158 domov a 1846 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom, väčšinou však pracovali v lesoch a povozníčili. V roku 1926 bola zastavená práca v železiarskom závode na Červenej Skale, namiesto neho bola postavená píla. V 30. rokoch pracovalo veľa obyvateľov na stavbe železnice Červená Skala – Margecany. Obec trpela nezamestnanosťou a biedou. V 30. rokoch boli časté demonštrácie nezamestnaných a hladové pochody. Obyvatelia sa aktívne zúčastnili SNP.