Sihla

Obec Sihla sa rozprestiera vo vysokej nadmorskej výške v oblasti Slovenské Rudohorie v orografickom celku Veporské vrchy. Menšia západná časť patrí do oblasti Poľana a jej časti Vysoká Poľana. Sihla leží v tzv. “mrazovej kotline”, kde mrazy v zime dosahujú nezriedka až -30 °C a časté sú prízemné mrazy v letných mesiacoch. Celým chotárom preteká Kamenistý potok, prameniaci v tejto oblasti vo výške 927 m.n.m. Tečie 25 km dlhou Kamenistou dolinou cez tajch Hrončok a vlieva sa do Čierneho Hrona. Na ploche potoka v dĺžke 2,5 km bol v roku 1991 vyhlásený Chránený areál Meandre Kamenistého potoka, ktorý predstavuje prirodzene meandurjúci tok. Pod obcou priberá Kamenistý potok pritekajúci Slatinský jarok, pozdĺž ktorého leží prírodná rezervácia Vrchslatina.

Obec Sihla vznikla ako osada Banskej komory v 18. storočí. Názov obce sa postupne menil z Sichla (1780), Sihla (1786), Sziha (1800) až na dnešný názov Sihla; maďarsky Szikla. Skláreň tu založili v roku 1744, nový objekt postavili v roku 1762. Komora prenajímala skláreň na dvojročné obdobia. Z nájomcov boli najúspešnejší Kuchynkovci v 2. polovici 19. storočia. Spočiatku mala 20 odborných zamestnancov. Vyrábala duté sklo pre erárne podniky (mincovňu v Kremnici, laboratórium v Banskej Štiavnici a iné). Po rekonštrukcii v roku 1889 vyrábala tabuľové sklo. Po konjunktúre v 80. rokoch 19. storočia nastala odbytová kríza a skláreň v roku 1904 zanikla. V roku 1828 mala obec 22 domov a 182 obyvateľov. Všetci boli sklárskymi a lesnými robotníkmi. V roku 1923 postavili lesnú železnicu na úseku Hronec – Sihla. V obci bola parná píla.