Pohronský Bukovec

Obec Pohronský Bukovec sa nachádza na Strednom Slovenksu, v Banskobystrickom kraji, v okrese Banská Bystrica. Stred obce sa nachádza vo výške 538 m.n.m. a chotár 430-1592 m..n.m. Leží na južných svahoch strednej časti Nízkych Tatier v doline potoka Bukovec.

Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 538 m. n. m. a chotár 430-1592 m. n. m. Pohronský Bukovec leží na južných svahoch strednej časti Nízkych Tatier v doline potoka Bukovec a v Horehronskom podolí. Povrch chotára tvoria druhohorné slienité vápence a kryštalické bridlice. Má hnedé lesné pôdy, podzoly a rendziny. Vyše dvoch tretín pokrýva prevážne ihličnatý les. V obci je prameň kyselky.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1563 pod názvom Wuggawitz. Neskôr sa názov obce menil na Buggowetz (1675), Bukowetc (1808) až do dnešného názvu z roku 1953 Pohronský Bukovec. Od 16. storočia do 1848 bola osadou Ráztok, potom v rokoch 1850-83 samostatnou obcou, potom osadou Svätého Ondreja nad Hronom. V 16.-17. storočí tu mali banskobystrickí podnikatelia bane na železnú a striebromedenú rudu. Od 17. storočia bol v prevádzke mlyn. V roku 1828 mala obec 7 domov a 56 obyvateľov. Zaoberali sa chovom oviec, pracovali v lesoch a v železiarskych podnikoch na okolí. V Pohronskom Bukovci bolo počas SNP tu bolo výcvikové stredisko partizánov. Nemci tu 3. 11. 1944 zajali pri pokuse o prechod cez Hron veliteľov SNP, generálov R. Viesta a J. Goliana. 21. 2. 1945 Pohronský Bukovec vyrabovali a vypálili. V roku 1946-48 bol znovu vybudovaný. V roku 1953 sa osada osamostatnila.