Pohronská Polhora

Pohronská Polhora leží na severnom svahu Slovenského rudohoria v pramennej oblasti Rohoznej. Nadmorská výška v strede obce je 618 m n. m., v chotári 600-1439 m n. m. Pahorkatinný povrch chotára v okolí obce prechádza v južnej časti cez vrchovinu do náhornej vrchoviny, vo východnej časti do hornatiny. Ich podklad tvoria kryštalické bridlice, žuly, na juhu tiež vápence, na severe sopečné horniny, v doline Rohoznej flyšové pieskovce, ílovce. V chotári sú hnedé lesné pôdy. Okrem okolia obce je zalesnený zmiešaným a ihličnatým lesom.

Obec vznikla v roku 1786 na breznianskom teritóriu, keď tu Banská komora osadila 30 rodín z Oravy a v rokoch 1795 – 1800 postavila vysokú pec. V roku 1853 ju rekonštruovali, ale už v roku 1855 ju pre vyčerpanie železnej rudy dočasne zastavili. Názov obce sa postupne menil z Polhora (1786) až na dnešný názov Pohronská Polhora; maďarsky Erdőköz. Po likvidácii vysokej pece v 80. rokoch bola v Pohorelej vybudovaná parná píla. V roku 1828 mala obec 112 domov a 856 obyvateľov, ktorí boli najmä železiarskymi a lesnými robotníkmi. Na železničnú sieť obec zapojili v roku 1895 (Brezno – Pohronská Polhora) a v roku 1896 (Pohronská Polhora – Tisovec). V roku 1923 zastavila píla prevádzku. Pri požiari 2. 8. 1942 zhorelo 115 domov aj s hospodárskymi budovami. Počas SNP v okolí obce pôsobili partizánske jednotky. V rokoch 1950 – 1951 pílu definitívne zrušili.