Podbrezová

Obec Podbrezová leží v banskobystrickom kraji, v západnej časti okresu Brezno medzi pohoriami Nízke Tatry a Slovenské rudohorie. Rozprestiera sa v úzkej doline Hrona na úpätí vrchu Brezová pri hlavnej pohronskej ceste.
Obec je významným priemyselným centrom na Pohroní.

Podbrezová vznikla v polovici 19. storočia ako osada obce Lopej okolo novej valcovne hrončianskych železiarní, ktoré ako prvé v Uhorsku vyrábali železničné koľajnice. Rozvíjať sa začala hlavne po postavení železnice do Banskej Bystrice (1884) a Brezna (1895). Závod sa stal postupne jedným z najväčších v Uhorsku a po zastavení výroby v Krompachoch najväčším hutníckym podnikom na Slovensku. Po roku 1918 ho prevzal čs. štát. Zámer predať závod súkromným firmám sa pre odpor robotníkov nepodaril. Zápasil s odbytovými i výrobnými ťažkosťami, často bol nútený zastavovať výrobu a prepustiť z práce stovky robotníkov. Koncom predmníchovskej ČSR prešiel do sféry zbrojárskeho koncernu Zbrojovka, za klérofašistického slov. štátu do nacistického koncernu Hermann-Göring-Werke. V roku 1945 bol znárodnený, v roku 1949 premenovaný na Švermove železiarne, postupne zrekonštruovaný a podstatne rozšírený.

Podbrezová bola vlastne po celé desaťročia továreň s robotníckou kolóniou; väčšina robotníkov dochádzala do práce z okolitých horehronských dedín. Patrí k najstarším centrám robotníckeho hnutia na Slovensku. Už pred vypuknutím SNP zásobovali partizánov zbraňami. Po vyhlásení povstania vstúpilo do partizánskych a vojenských oddielov vyše tisíc robotníkov, ich miesto pri strojoch zaujali ženy. V Podbrezovej bola povstalecká nemocnica. Po oslobodení sa v Podbrezovej vybudovali nové byty, soc., kult. a športové zariadenia, služby. V roku 1952 sa stala samostatnou obcou a Lopej jej súčasťou.

Za účasť v protifašistickom boji a na budovaní socializmu bola vyznamenaná Radom Červenej hviezdy, Radom K. Gottwalda, Radom Republiky, Duklianskou pamätnou medailou a Pamätnou medailou SNP.