Moštenica

Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 480 m. n. m. a chotár 425-1300 m. n. m. Moštenica leží na južných svahoch západnej časti Nízkych Tatier v doline potokov Uhliarsky a Čierny. Prevážne hornatinný povrch chotára tvoria druhhorné horniny. Má hnedé lesné pôdy a rendziny. Väčšinu chotára pokrýva les, na juhy zmiešaný, na severe ihličnatý. V doline Uhliarskeho potoka je uhličito-železitý prameň, pri ňom travertíny.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1340 pod názvom Mosnyce. Neskôr sa názov obce menil na Gaza Mosthenicze (1513), Hütten Moschnitz (1563), Moschnitz (1622), Mostenitz (1780), Mosstenica (1808) až po dnešný názov Moštenica. Našiel sa tu žiarový hrob lužickej kultúry s mladšej doby bronzovej. Obec sa vyvinula pri thurzovských hutách, (scedzovacej a rafinačnej), na území Moštenice, patriacom do chotára Podkoníc. Od roku 1503 do začiatku 18. storočia boli huty významným článkom banskobystrického mediarskeho podniku, potom ich adaptovali na spracovanie železnej rudy. Do roku 1804 tu pracovali dve zlievacie pece, v rokoch 1796-1870 hámor na skujňovanie surového železa z Hronca. V roku 1828 mala obec 81 domov a 628 obyvateľov. Pracovali v miestnych mediarskych, potom železiarskych strediskách, na píle a v štátnych lesoch. Počas SNP bola v Moštenici partizánska nemocnica. V okolí pôsobili silné partizánske oddiely. V okolí minerálneho prameňa vzniklo po oslobodení rekreačné stredisko.