Horná Lehota

Obec sa rozprestiera po pravej strany koryta rieky Oravy v nadmorskej výške 534 m. n. m. Chotár je značne členitý. Vo výškovom rozpätí 520 – 1 050 m.n.m. má vrchovinný až hornatý  povrch. Z južnej strany je obec obkolesená chrbátom Oravskej vrchoviny, čo spôsobuje nedostatok slnka v zimných mesiacoch, zo severnej pohorím Oravská Magura. Stredom obce vedie cesta 1. triedy, ktorá je súčasťou hlavnej dopravnej tepny z juhu na sever Európy.  Susedí s obcami Sedliacka Dubová a Dolná Lehota, ktorá je miestnou časťou obce Oravský Podzámok.

Obec sa spomína od roku 1406. Vyvinula sa zo staršieho osídlenia. Patrila Ľupčianskemu panstvu. Názov obce sa postupne menil zo Superior Lehota (1406), Felsewlehota (1424), Lyhota regis (1455), Lehotka (1512), Lehotka Superior (1529), Horná Lehôta (1920) až na dnešný názov Horná Lehota. Do polovice 16. storočia sa v chotári ťažilo zlato, neskôr bola poľnohospodárskou obcou s rozvinutým chovom oviec. V roku 1828 mala obec 1168 obyvateľov a 151 domov. V 18. – 19. storočí sa obyvatelia zaoberali aj podomovým obchodom (čipkárstvo). Po 1. svetovej vojne obyvatelia pracovali v poľnohospodárstve, v lesoch a v železiarňach v Podbrezovej. V rokoch 1920 – 1925 sa mnohí vysťahovali. Obyvatelia podporovali partizánov v okolitých horách a zúčastnili sa SNP.