Banská Bystrica

Mesto Banská Bystrica – srdce stredného Slovenska leží vo Zvolenskej kotline, v údolí rieky Hron medzi Kremnickými a Starohorskými vrchmi a Poľanou.

Poloha priamo v srdci Slovenska – na vrchole Zvolenskej kotliny a začiatku Horehronia a tiež vhodné klimatické aj prírodné podmienky priam predurčili lokalitu pod Urpínom pre ľudské osídlenie. Prvé dôkazy o ľuďoch v regióne sa datujú až do doby kamennej. Niektoré historické pramene dokonca potvrdzujú, že už okolo roku 2500 pred našim letopočtom, sa v regióne mohla ťažiť meď. Skutočný veľký rozvoj nastáva až v období prvých storočí nášho letopočtu. Slovania začali hustejšie osídľovať povodie Hrona a vznikla aj prvá osada Bystrica.

História mesta, sa začína písať v roku 1255 udelením mestských privilégií kráľom Belom IV. Vďaka bohatému nerastnému bohatstvu, najmä medi, v okolitých horách, sa Banská Bystrica stala jedným z baníckych centier Európy. A to najmä pre založenie Turzovsko-Fuggerovskej ťažiarskej spoločnosti. Rozvíjajúcu sa slávu mesta zbrzdil požiar v roku 1761, ktorý sa z premyselného Medeného Hámra rozšíril až do centra. Dodnes je považovaný za jeden z najväčších požiarov v Európe. Po tomto roku sa veľká časť mesta dočkala komplexnej obnovy.

Dvadsiate storočie sa  v Banskej Bystrici neodmysliteľne spája s druhou svetovou vojnou a Slovenským národným povstaním, ktorého bolo mesto centrom. Po vojne Bystrica definitívne stáva jedným z troch hlavných územných centier Slovenska, za ktoré je čiastočne považované dodnes, aj keď územné členenie krajov sa už zmenilo a mesto je sídlom Banskobystrického samosprávneho kraja.

Mesto Banská Bystrica je známe aj ako „Mesto pod Urpínom“. Urpín s výškou 510 m n. m. je vrch v Slovenskom stredohorí v celku Zvolenská kotlina v podcelku Bystrická vrchovina. Urpín sa nachádza v katastrálnom území mesta Banská Bystrica blízko centra a je viditeľný z mnohých častí mesta. Z východnej strany susedí s časťou Uhlisko, zo severu s centrom mesta a zo západu s Radvaňou. Na východnej strane kopca je banskobystrická Kalvária zo 17. storočia. Úbočím Urpína tečie rieka Hron a vedie železničná trať Zvolen – Vrútky. Na tejto trati je pod Urpínom zastávka Banská Bystrica-Mesto, tzv. Malá stanica. Od nej vedie na Urpín serpentínový chodník.

V okolí mesta si zaslúži pozornosť drevený kostol v obci Hronsek, kaštieľ v Dolnej Mičinej i hrad v Slovenskej Ľupči. Vzácne sakrálne pamiatky sú v obciach Čerín a Poniky. Banícku minulosť “medenej Bystrice  pripomína horská obec Špania dolina, klenot ľudovej architektúry.

Obnovené historické centrum, nová moderná výstavba a krásna okolitá príroda ponúkajúca široké možnosti pre šport, turistiku a rekreáciu pozývajú návštevníkov k ich prehliadke a sú nevyčerpateľnou studnicou ich spoznávania.

Banská Bystrica v skratke

Historické názvy: Nova villa Bystriciensis, Bystricia, Neosolium, Neusohl, Bistricz, Besztercz-Bánya, Beszterczebánya, Neusohl, Banská Bystrica.

Poloha mesta Banská Bystrica: Námestie SNP – 48° 44´ 08″ N,  19° 08´ 44″ E

Rozloha: 103,4 kilometrov štvorcových

Nadmorská výška: 362 metrov nad morom

Počet obyvateľov: 76 000 (k 29.7.2020)

Mestská samospráva: Na čele mesta stojí primátor a 31 volených poslancov mestského zastupiteľstva.

Mestské časti: Fončorda, Iliaš, Jakub, Kostiviarska, Kráľová, Kremnička, Majer, Podlavice, Pršianska terasa, Radvaň, Rakytovce, Rudlová, Sásová, Senica, Skubín, Šalková, Uhlisko, Uľanka.

Oficiálne stránky mesta: banskabystrica.sk

Turistické stránky mesta: visitbb.sk, bbonline.sk/banska-bystrica

Facebook: www.facebook.com/banskabystricavisit