Heľpa

Heľpa leží vo východnej časti Horehronského podolia. Nadmorská výška v strede obce je 695 m n. m., v chotári 615 – 1691 m n. m. Severnú prevažne hornatinnú časť v Nízkych Tatrách tvoria kryštalické bridlice, žulové horniny, vápence a dolomity. Strednú časť v podolí tvoria náplavové kužele z treťohorných štrkov a pieskov, južnú hornatinnú časť v Slovenskom rudohorí tvoria väčšinou žulové, menej vápencové horniny. V severnej časti sú 2 pramene kyselky. V podolí prevládajú ilimerizované až oglejené pôdy, v pohorí hnedé lesné nenasýtené až podzolové pôdy. V pohoriach je ihličnatý les (smrek), v rudohorí aj buk.

Obec založili v prvej polovici 16. storočia na valaskom práve. Spomína sa od roku 1551, keď ju obývala len 1 rodina. Názov obce sa postupne menil z Helpe (1551) až na dnešný názov Heľpa. Patrila Muránskemu panstvu. Rozmach obce nastal v 17. storočí. Mor v rokoch 1709 – 1710 si vyžiadal 615 obetí. Začiatkom 19. storočia mala obec 1365 obyvateľov. Zaoberali sa pastierstvom, predajom syra, povozníctvom a pracovali v lesoch. Odchádzali tiež na sezónne práce. Koncom 18. storočia sa tu ťažila železná ruda. V roku 1828 mala obec 1608 obyvateľov a 149 domov. Bol tu panský pivovar a píla. Po roku 1948 obyvatelia pracovali v lesoch, na pílach, v železiarňach v Podbrezovej a ako sezónni robotníci. Obec trpela veľkou nezamestnanosťou. Občania obce sa aktívne zúčastnili v SNP.